Nora Kuželová: Femme fatale nitrianskeho divadla

Autor: Denis Kinski | 12.2.2020 o 13:08 | (upravené 9.4.2020 o 9:48) Karma článku: 2,24 | Prečítané:  568x

Slovenská herečka Nora Kuželová sa narodila 5.7.1944 v Bratislave. Zaujímavý zjav, charakteristický hlasový prejav, výrazný temperament, bujné ženské krivky, skvelý humor a charizma na rozdávanie. Takáto bola a ešte stále je.

Vyštudovala Vysokú školu múzických umení (VŠMÚ) ako prevažná väčšina jej hereckých kolegov. Divadelnú fakultu absolvovala v roku 1966. a nastúpila do Vojenského umeleckého súboru. V rokoch 1967 – 1970 bola členkou legendárneho kabaretu Tatra revue, ktorý vtedajší režim nechal zrušiť a rozpustiť. Hneď nato sa opäť vrátila do VUS-u. Po dvojročnom pôsobení v slobodnom povolaní (1972-1974) sa stala členkou umeleckého súboru Divadla Andreja Bagara v Nitre /vtedy pod názvom Krajové divadlo Nitra/, kde strávila 11 umelecky plodných sezón.

Práve tu mohla naplno uplatniť svoj talent v desiatkach rôznorodých postáv. Malé javiskové formy naučili Noru Kuželovú koncentrovanej, hutnej a disciplinovanej charakteristike postáv. Vedela si rovnako dobre poradiť s psychologickým herectvom, konverzačnou ľahkosťou i štylizovaným prejavom od satirickej karikatúry až po grotesku. Výrazová variabilita a herecká bezprostrednosť, schopnosť na malej ploche vytvoriť dramaticky a psychologicky presvedčivý typ, spolu s nezameniteľnými hlasovými a osobnostnými dispozíciami z nej urobili aj obsadzovanú televíznu a filmovú herečku. V Nitre bol v tom čase veľmi silný a dobre vyprofilovaný herecký súbor, hviezdili tam veľkí herci ako napríklad Jozef Dóczy, Milan Kiš, Adela Gáborová, Eva Matejková, Marián Slovák, Dušan Lenci, Vladimír Bartoň, Božena Slabejová, či nebohá Oľga Hudecová. Režírovali ich najmä traja kmeňoví režiséri - Karol Spišák, Martin Kákoš a Jozef Bednárik.

Norine začiatky v nitrianskom divadle boli spojené skôr s komediálne ladenými postavami – (Beatrice - Klamár, 1975) až k decentne karikovaným kreáciám (Nevesta Malomeštiakova svadba, 1978). Koncom 70-tych rokov sa jej repertoár rozšíril o postavy zrelých žien, ktoré stvárňovala s prepracovaným psychologickým a typovým zázemím – ako napríklad postava Máše (Čajka, 1980), či Helga (Domov bezmenných, 1985) od rôznorodých podôb plnokrvného ženstva a erotickosti  (Angustias - Dom Bernardy Alby, 1979), Kleopatra Mamajevová (Aj múdry schybí, 1980), Helena (Trójanky, 1983) až po jeho potlačenie (Etela Gremingerová, Libero, 1984).

Nora sa však v roku 1985 vydala za Stanislava Vrbku (1934-1991) - známeho teatrológa, kritika a dramaturga (neskôr dokonca pôsobil ako šéfredaktor literárno-dramatickej redakcie v ČST). Po svadbe sa rozhodla odísť z divadla v Nitre a vrátiť sa do rodnej Bratislavy. Aj sa tak stalo, pôsobila tu však ako herečka v slobodnom povolaní - tzv. na voľnej nohe a stály divadelný angažmán odvtedy už nemala. Nora Kuželová našla popri divadelnom pôsobení bohaté uplatnenie najmä ako televízna herečka, pracovala aj pre dabing a rozhlas. 

Výber z filmografie:

Televízia: Soľ nad zlatom (1964), Červené víno (1972), Kamaráti (1973), Vrchárska balada (1973), Prázdniny u starej mamy (1976), Bitka o Van Gogha (1979), Najatý klaun (1980), Ťažká profesia (1981), Nebojsa (1981), Dve duše (1982), Veľké šťastie (1982), Tam je hviezda Sírius (1983), O mužoch, ženách a deťoch (1984), Zločin Arthura Savilla (1984), Vzbúrené mesto (1984), Vydatá slečna Rosita (1985), Predsunutý (1985), Starý priateľ (1986), Šťastie na dobierku (1986), Rozlúčka s Máriou (1986), Umývanie hláv (1988), Turandot (1989), Čierny princ (1990), Kaviareň Lýra (1992), Dnes večer hrám ja (1994), Tu žijú levy (1997), Ako divé husi (2000), Zlatý hlas (2004).

 

Film: Zmluva s diablom (1967), Niet inej cesty (1968), Dialóg 20-40-60 (1968), Nevera (1969), Prerušená hra (1979), Hra na telo (1979), Citová výchova jednej Dáše (1980), Pásla kone na betóne (1982), Šiesta veta (1986), Utekajme, už ide! (1987), Sedím na konári a je mi dobre (1989).

zdroj: čsfd, IMDb.com

 

POVEDALI O NEJ:

STANISLAV PÁRNICKÝ, filmový, televízny a divadelný režisér

"Nora tým charakterom dodala a vtisla určitý jedinečný rozmer, povedzme esprit, bola neprehliadnuteľná, aj na malej ploche vedela vytvoriť výraznú a zapamätateľnú figúru," tvrdí o Nore Kuželovej známy slovenský režisér Stano Párnický. Koncom 70. rokov ho zaujala v nitrianskej inscenácii "Dom Bernady Alby", ktorú v divadle režíroval Jozef Bednárik a mimoriadne sa mu vydarila. Pán Párnický túto inscenáciu natočil ako divadelný záznam pre Československú televíziu a odvtedy si začal viac všímať nitrianske herecké osobnosti. Noru Kuželovú preto neváhal obsadiť aj do svojich televíznych filmov "Najatý klaun" (1980), "Ťažká profesia" (1981), "Silvestrovské pranie" (1983), "O mužoch, ženách a deťoch" (1984) a "Šťastie na dobierku" (1986), kde jej zveril zväčša role stredného rozsahu, ale vždy boli veľmi výrazné a vždy vedel, že by ich mala hrať práve ona, pretože sa na ne fantasticky hodila. Tvrdí, že s ňou bola vždy veľmi príjemná a profesionálna spolupráca, okamžite pochopila, čo od nej potrebuje a vyžaduje daná postava a vedela sa za každých okolností prispôsobiť. Taktiež si pochvaľuje jej naturálny, autentický a prirodzený herecký prejav. Všetko, čo vyšlo z jej úst, bolo pravdivé. Všetko ste jej uverili. Režisér Párnický však vyzdvihuje aj povahu a charakter tejto herečky. Medzi kolegami bola mimoriadne obľúbená, hlavne v pánskej spoločnosti. Bola veľmi vtipná a skvelá spoločníčka hlavne na divadelné oslavy a posedenia, ktoré sa konali po premiérach. Spomína aj to, že síce mala vždy úspech u mužov a páčila sa im, mnohí by sa ju báli osloviť: "Viete, ona mala hlavne fantastický zmysel pre humor a vtip, bola dobre sarkastická, ale nikdy tým nikoho nezhodila, ani neurazila, vedela si urobiť srandu aj sama zo seba a to sa nám všetkým veľmi páčilo, možno aj preto bola takou vyhľadávanou a obľúbenou parťáčkou hlavne pre kolegov - chlapov, udržala s nimi krok."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?