Vlado Durdík: Talentovaný lámač ženských sŕdc

Autor: Denis Kinski | 7.3.2021 o 12:05 | (upravené 7.3.2021 o 12:44) Karma článku: 4,76 | Prečítané:  792x

Mnohí dávnejšie narodení si určite spomínajú na kedysi populárneho herca Vlada Durdíka. Svoju hereckú kariéru naštartoval v Košiciach, neskôr však jeho kroky smerovali na javisko našej prvej scény. Známy bol aj z televízie.

Mamičkin najkrajší. Takáto prezývka prischla Vladovi Durdíkovi začiatkom sedemdesiatych rokov, keď si získal srdcia mnohých nadšených televíznych diváčok vďaka stvárneniu jednej z hlavných úloh v seriáli "Miesto v dome", ktorý v tom čase lámal rekordy sledovanosti. Na dlhé roky sa z neho stal idol žien, ktorý bol medzi kolegami známy svojou prívetivou povahou, férovosťou a profesionalitou. Narodil sa 23. mája 1949 v Smižanoch, aj jeho otec Vladimír bol profesionálnym hercom, takže jeho "domáce" umelecké prostredie ho prirodzene nasmerovalo k výberu budúceho povolania, v roku 1971 absolvoval DF VŠMU, odbor herectvo.

Na doskách SND sa prvý raz objavil už ako päťročný v predstavení "Veselé panie z Windsoru" ako William Page v réžii Karola L. Zachara. Výrazné postavy stvárňoval už na škole, účinkoval aj v legendárnom študentskom predstavení "Kráľ Ubu" (1969) v réžii Stana Párnického, kde hlavnú úlohu stvárnil Jozef Bednárik. Po absolvovaní Divadelnej fakulty odchádza spolu s niekoľkými spolužiakmi (Andym Hrycom, Eduardom Vítekom, Sylviou Turbovou, Petrom Opáleným) do Štátneho divadla v Košiciach, kde strávil štyri sezóny a stala sa z neho vyhľadávaná herecká osobnosť, išiel takzvane z úlohy do úlohy, účinkoval tam v hrách ako napríklad "Porucha" (1971), "Noc démonov" (1972), "Inteligent" (1972), "Bláznivá nedeľa" (1973), "Balada o mladosti" (1974), "Meridián" (1974), "Fuente Ovejuna" (1974). Jeho poslednou úlohou v košickom divadle bol Valér v Molièrovom "Tartuffovi" (1975) v réžii Petra Opáleného. Už v tom čase však s veľkým úspechom hosťoval v SND v Bratislave (hru Strieborný jaguár režíroval taktiež Durdíkov bývalý spolužiak Peter Opálený, neskôr v tom istom roku sa pridali aj úlohy v hrách Matkino pole v réžii Tibora Rakovského a Kráľ Lear v réžii Pavla Haspru). Durdík bol nadšený ponukou vrátiť sa do Bratislavy, ale zároveň mal obavy, že tu nedostane tak veľké a rozmanité príležitosti ako v Košiciach. Jeho košickí hereckí kolegovia Peter Gažo, Peter Macko a Dušan Skokan ho však presviedčali a prehovárali, že je to to najlepšie, čo sa mu môže v jeho hereckej kariére stať a oni sami by takúto príležitosť brali všetkými desiatimi. Už počas pôsobenia v metropole východu bol Durdík aj vyťaženým televíznym, dabingovým a rozhlasovým hercom. V tom čase okrem nakrúcania televíznych filmov a inscenácií dostal svoju doposiaľ najvýraznejšiu rolu Stana v televíznom seriáli "Miesto v dome", ktorý mal šesť dielov a režíroval ho Ján Lacko. Zahral si tu po boku výrazných hereckých osobností, akými v tom čase boli napríklad Zdena Gruberová, Viera Strnisková, Regina Rázlová, Ľudovít Greššo, Daniel Michaelli, či Eduard Bindas. Durdík pravidelne lietal na nakrúcanie z Košíc do Bratislavy, ale s obrovským ohlasom divákov však nepočítal, seriál bral ako ďalšiu pracovnú príležitosť. Práve táto výrazná úloha ho "vystrelila" medzi televízne hviezdy a jeho popularita stále rástla.

Durdíkova hviezda žiarila aj v osemdesiatych rokoch, príležitosti dostával na javisku, v televízii a občas sa mu ušli aj výrazné postavy vo filme (Zbohom, sladké driemoty - 1983, Jako jed - 1985, Nemožná - 1987). Z romantických a lyrických mladých hrdinov sa postupne začal prehrávať do úloh otcov, manželov, riaditeľov, lekárov, dôstojníkov, mužov stredného veku. Bohužiaľ, ani český, ani slovenský film nikdy nedokázal využiť Durdíkov herecký typ a talent, ktorým disponoval, preto veľa filmových príležitostí nedostal. Našťastie ho naplno zamestnávala (okrem jeho domovskej scény) televízia, ktorá v tom čase vyrábala obrovské množstvo inscenácií a programov. Toto plodné obdobie v divadle a v televízii pokračovalo aj po revolúcii, zaseklo sa však kdesi v druhej polovici deväťdesiatych rokov. Po roku 1996 sa žáner televíznej inscenácie postupne vytratil. Po rokoch sa vyparili aj televízne filmy a divadlá zápasili s nedostatkom divákov. Durdík sa po roku 2000 objavil ešte v dvoch epizódnych úlohách v zahraničných produkciách, ktoré sa nakrúcali na Slovensku - išlo o "Dragonheart: A New Beginning" v roku 2000 a "Uprising" v roku 2001. Vtedy sa tu motalo veľa amerických a rôznych zahraničných filmárov a produkcií, pretože sme pre nich boli lacní, doviezli si svojich vlastných hercov a tí naši hrávali iba malé, doplnkové roličky. V druhej polovici deväťdesiatych rokov zažíval Durdík aj mnoho osobných problémov, ktoré riešil veľmi nešťastným spôsobom - alkoholom, čo si samozrejme všimli aj jeho kolegovia a začal dostávať menej a menej pracovných príležitostí. Už je to raz tak, tieto veci sa nikdy neutaja, obzvlášť v tejto profesii, kde musíte byť stále fit a zvládať viac aktivít naraz, mať čistú myseľ, vytrénovanú pamäť a bezchybnú artikuláciu. 

Medzi jeho posledné divadelné úlohy patria Zaharia v hre Stratený list (réžia: Ľubomír Vajdička, 1998), Ruckly v Prelete nad hniezdom kukučky, ktorý je celý čas na vozíku a povie iba zopár krátkych replík, čo Durdíka spočiatku nahnevalo, pobúrilo a ponížilo, ale neskôr si túto rolu veľmi obľúbil (réžia: Pavol Haspra, 1998), Dr. Reich v hre Liliom (réžia: Juraj Nvota, 1999), Havran v Alici v krajine zázrakov (réžia: Štefan Korenči, 2002) a jeho poslednou divadelnou úlohou bol Žehliar v mimoriadne obľúbených a kedysi stále vypredaných Krajčírkach (réžia: Peter Mikulík, 2002), túto rolu po ňom prebral a doštudoval Ján Gallovič a hra sa hrala až do roku 2008. Žehliar uzavrel divadelnú kariéru talentovaného, obľúbeného a ženami obletovaného herca, ktorý ešte pred smrťou stihol napísať s novinárkou Marikou Studeničovou autobiografickú knihu s názvom "Keď sa obzriem", ktorá mapuje jeho osobný a profesionálny život od detstva až po posledné mesiace, keď sa už liečil s vážnou diagnózou.

Knihu vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2003, Vlado Durdík sa toho už nedožil. Zomrel náhle a nečakane 9. marca 2003 vo veku nedožitých 54 rokov. Jeho práca tu však zostáva aj pre ďalšie generácie. Česť jeho pamiatke.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Stĺpček Petra Schutza

Jediná možnosť je rez na ruskej ambasáde

Slovensko môže potvrdiť pozíciu najbližšieho českého priateľa.


Už ste čítali?